Hlavnou úlohou na môj prvý deň bolo pokúsiť sa vybaviť si ubytovanie na niektorom z internátov a prísť na prvú prednášku začínajúcu poobede. Keďže pani Jill nemala v dome ubytovaných veľa hostí a bola veľmi ústretová, nechala mi izbu, kde som si mohol nechať všetky veci aj cez deň napriek tomu, že som vtedy ešte nevedel, či tam strávim ešte ďalšiu noc alebo nie (podľa toho, či nájdem voľné miesto na internátoch). Rozlúčil som sa a vydal som sa na univerzitu do Student Housing centra, kde majú na starosti všetko ohľadom ubytovania. Dom pani Jill sa nachádza blízko pobrežia a tak som rozmýšľal, že by som sa prešiel popri mori, ale silný vietor na otvorenom priestranstve ma veľmi skoro odradil a našiel som si cestu cez rôzne malé uličky mesta a na plno som vnímal anglickú architektúru. Všetko vyzeralo, ako by bolo postavené v jednom štýle (a v jednom období), aj keď vek stavieb bol naozaj rôzny (o bývaní v Anglicku, ich stavebných zákonoch a pod. porozprávam možno neskôr). Pri hľadaní cesty som veľmi ocenil mapy v mobile (a občas GPS), bez ktorých by som si prvé dni ani nevedel predstaviť. Je pravda, že takýmto spôsobom sa stráca čaro toho, že v cudzine človek poriadne nevie, kde sa nachádza a má potom príležitosť komunikovať s miestnymi ľuďmi a pýtať sa na cestu, ale v tomto prípade vyhrala efektivita, spoľahlivosť a možnosť výberu vlastnej trasy podľa mapy.
Cesta mi rýchlo ubehla. V Student Housing centre ma privítala milá a sympatická slečna (nie oveľa staršia odo mňa) a ponúkla mi na výber voľné izby v dvoch rôznych internátoch. Najlepšou možnosťou, ako si vybrať ten správny, bolo ísť si obhliadnuť obidva. A tak som mal zase vlastnú exkurziu po ďalších častiach mesta, s mobilom v ruke, kde som buď hľadal najkratšiu cestu alebo ak som sa nachádzal v blízkosti nejakej univerzitnej budovy a mal prístup na internet (pripojiť sa tu zadarmo na internet, hlavne v okolí univerzity tu naozaj nie je problém), hľadal som na diskusných fórach komentáre študentov k jednotlivým internátom. Nakoniec som sa rozhodol pre druhú ponúkanú možnosť - internát s názvom Burrell House, ktorý sa síce nenachádza v úplnej blízkosti univerzity, ale je v krajšom prostredí a ponúka stravovanie 2 krát do dňa v študentskej jedálni v cene. Po prehliadnutí si svojej budúcej izby mi už len zostávalo podpísať zopár zmlúv a zaplatiť zálohu za ubytovanie s tým, že plnú sumu zaplatím do pár týždňov. Platenie sa nakoniec ukázalo ako menší problém, vzhľadom na limity na mojich kartách, ale na koniec sa všetko vyriešilo a ja som mal ubytovaciu zmluvu (chcem sa týmto poďakovať všetkým ľuďom, ktorí boli naozaj vo všetkom ochotní mi pomôcť).
Ani som sa nenazdal a hodinky ukazovali 14:00 a ja som mal byť na prednáške už od 13:00... Nevadí. Podstatné informácie som nezmeškal, ani prvé stretnutie s mojimi novými spolužiakmi z rôznych končín sveta (mám na mysli Nigériu, Omán, Nemecko, Blízky východ a samozrejme zopár študentov z Anglicka), ktorí sú naozaj priateľskí a pomohli mi sa trochu zorientovať na univerzite a hlavne v systéme vyučovania (o univerzite a spolužiakoch ešte určite napíšem niekedy nabudúce). Veľmi rýchlo som začal byť presvedčený o tom, že sa nemám v škole čoho báť a s takými spolužiakmi sa bude dobre spolupracovať. Aj vďaka tomu moje pocity osamelosti mali znova možnosť ustúpiť do úzadia...
Podvečer ma čakalo už len nasťahovanie sa do svojej novej izby. Bol som si zobrať všetku svoju batožinu u pani Jill, rozlúčil som sa a povedal som jej, že akýchkoľvek svojich kamarátov, čo ma prídu pozrieť a nebudú mať kde prespať, ku nej rád pošlem. Aj mi to bolo trochu ľúto, že odtiaľ odchádzam tak skoro - tá veľká posteľ mi bude naozaj chýbať a celkovo tam bola pre mňa príjemná atmosféra. Samozrejme, že tesne pred tým, ako som mal odísť sa poriadne rozpršalo. Na toto som si ešte nezvykol. Ale tak už to tu zjavne chodí - kto nechce zmoknúť, musí byť ochotný niekedy trochu počkať...
 |
| Budova nachádzajúca sa vedľa môjho internátu, kde bývam - je tam recepcia a na prízemí tiež spomínaná jedáleň (by Editor5807 (Own work) [CC-BY-SA-3.0 or GFDL], via Wikimedia Commons) |
Dážď podľa mojich očakávaní netrval dlho a tak som bol čoskoro na recepcii internátov. Nasťahovanie prebehlo veľmi rýchlo - stačilo ukázať ubytovaciu zmluvu, hneď som dostal kľúče od izby a zopár inštrukcií a mohol som ísť bývať. Cestou som stretol zopár mojich nových spolubývajúcich (teda, skôr ja som bol nový pre nich, lebo väčšina z nich tu býva už od septembra), prehodili sme pár slov - kto som, odkiaľ som, čo tu budem robiť, snažil som sa zapamätať mená všetkých, ale to bolo nad moje sily, keďže som naraz spoznával toľko nových ľudí. Vošiel som do svojej novej izby, zložil všetky veci. Wow. Tak toto bude asi moja izba najbližšieho pol roka. Pozerám na posteľ a niečo tu nesedí - nevidím žiadne periny, len bielu plachtu. Na to som mal asi myslieť skôr, že takéto veci si musím zaobstarať sám. Mám čo nakupovať najbližšie dni... Na spanie som si teda obliekol pohodlné tepláky, mikinu, z ďalšej mikiny som si spravil vankúš a mohol som spokojne zaspať. Prvý deň v Anglicku - trochu vyčerpávajúci, ale za to myslím, že veľmi úspešný - bol za mnou.
 |
| Môj internát s názvom Burrell House, kde som ubytovaný (ja viem, nevyzerá úžasne, ale občas treba pozerať aj na cenu...) |
-- Toto je pravdepodobne posledný článok, v ktorom som písal udalosti chronologicky ako sa stali, ďalej chcem písať skôr tematicky - či už o univerzite, spolužiakoch, študentskom živote a o všetkom významnom, čo ma postretne.
No comments:
Post a Comment